Najväčší ostrov v Stredozemnom mori, oddávna križovatka kultúrnej výmeny medzi civilizáciami, ktorej súčasťou bolo víno. Veľmi variovaný z hľadiska topografie a klímy. Etna dokonca produkuje aj tzv. cool climate wines – kde chlad je daný nadmorskou výškou. Najviac pestovanou autochtónnou odrodou je Nero d ́Avola – prvá časť odkazuje na farbu vín, ktoré dokáže vyprodukovať, druhá na mesto. Tanickejšie, šťavnaté, podľa spôsobu pestovania menej či viac telnaté – dokáže byť príjemné samé o sebe, v medzinárodnom blende aj v bariku.
Aj vína zo Sicílie dokazujú, že Taliansko je plné lokálnych odrôd, o ktorých my, bežní konzumenti, nemáme ani poňatia. A pritom jedno prekvapenie za druhým. Napríklad viete, čo tak asi pil Cézar? Možno aj Grillo. Podľa jednej verzie o jeho pôvode je takou dávnou odrodou, že bolo súčasťou obľúbeného vína Júlia Cézara. Áno, toho, čo mal nevďačného (vraj) syna Bruta a pletky s Kleopatrou. Víno podľa neho dávalo nevídanú silu a bojovnosť aj roľníkom, z ktorých sa v čase nebezpečenstva stali urputní obrancovia svojej pôdy a viníc.
V dávnom Ríme išlo o sladké vína – a po dlhé storočia bolo Grillo známe práve ako súčasť Marsaly, slávnych sladkých fortifikovaných vín zo Sicílie.
4 produkty
